Priority Air

Priority Air 4.89/5 (97.78%) 18 ohodnocení

pohladnica

Tak asi takto vyzerala pohľadnica z mojich najčerstvejších potuliek. Vzhľadom k osloveniu a portálu, kde je tento výlev radosti uverejnený, nie je ťažké uhádnuť názov destinácie!
Izrael, podmanivá krajina plná extrémov. Tam, kde iní turisti vidia svojou optikou nehostinnú zem a púšť, ja som videla s umom pritiahnutú vodu do suchých oblastí, kde vznikli zelené plantáže. Alebo ak chcete, v dávnych dobách mal každý dom mikve, dnes úkryt.

V návode ako napísať reportáž bolo uvedé, píšte o odlišnostiach. Tak teda jednu si nemôžem neodpustiť. V Izraeli majú krásny zvyk. Všade jedia spolu, dokonca si to môžete overiť na vlastné oči na cintoríne v Holone pri Starej bráne – Shaar Hajašan . Majú tam postavený kryt, kde návštevníci prinášajú občerstvenie a v rámci mitzvot vás aj ponúknu. To určite v českej alebo slovenskej zemi nezažijete a ani by sa to nestretlo s pochopením. Nuž čo, iný kraj, iný mrav.
Cestovanie našej slovenskej partičky v Haife. Prevažne industriálne mesto na severe Izraela s verejnou dopravou na Šabat. Na druhú stranu s vrchom, kde sa odohrala najslávnejšia súťaž prorokov v dobe Eliáša Tišbanského a snáď i dodnes. A pochopiteľne len mne sa mohlo stať, že som sa ocitla na jej vrchole bez toho aby som si prečítala: „Mt. Karmel“. Asi som sa príliš zahľadela na to čisté more, čo tam majú.
Z opojného pohľadu som vytriezvela pri večeri na postreší za zvuku závidiacich šakalov. A definitívne sme si z izraelskej kuchyne zamilovali hummus a tahini.
Slovanskú vášeň pre destiláty alebo ako sme to my volali, „vedecký experiment“, tak to vážený v Izraeli nechýba! A to by sa s pochopením zase v našich zemiach stretlo. Etrogovica, to je ten vláčny experiment!
Hovorí sa, že svet je malý. A tak stojíme v rade v potravinách a nahlas rozmýšľame: „Hľa, to by bola náhoda keby sme tu počuli slovenčinu.“ A… o pár minút, „A vy ste zo Slovenska? Ja som tu prvý deň.“ poznamenal mladučký slovenský študent ješivy. „My sme tu už štyri, keby si niečo potreboval tak zavolaj!“ A dejom sa ocitáme v ďalšom meste, miesta to odpočinku patriarchov. Hebron, druhé najposvätnejšie miesto Židov. Tu človek pochopí prečo je archeológia v Izraeli tak dôležitá veda. V miestnom múzeu nájdete dôkazy o nepretržitom židovskom osídlení tohto miesta od éry patriarchov po dobu zničenia druhého chrámu. A to že je nejaký kus histórie! Potom výjdete von a od sprievodcu sa dozviete, že ak vidíte na zemi voľne pohodené detské bicykle, tak to znamená, že v tejto štvrti je bezpečne. Každodennú realitu obyvateľov podčiarkol miestny príbeh o Beit Hadassah, kde bojovali židovské ženy a deti o osídlenie centra Hebronu.
Náš sprievodca Amikam, jeho meno znamená „môj národ povstal“ a bolo typickým chlapčenským menom okolo roku 1948, nam naplánoval deň plný histórie svojej vlasti. A tak na nadnašanie v Mŕtvom mori ešte musíme počkať ….
Gush Etzion, 10 minút autom od Jeruzalema. Nenápadný kibuc, ktorý bránil v r. 1948 agresora pred vstupom do Jeruzalema a s domčekmi ako pre trpaslíkov, ktoré slúžia ako ubytovanie pre vojakov.
Však to pravé miesto ak si potrebujete utriasť moderné dejiny. Od tvrdej práce prvých farmárov cez čas kedy bola celá osada zničená, 240 mužov a žien zavraždených a ďalších 260 vzatých do zajatia, 1948.
Ich deti opätovne priniesli život na pusté miesto a podujali sa pokračovať v diele a sne svojich rodičov. Táto podstata sa rozlieva celou krajinou. Boli sme poctení, že sme boli všade s tunajšími a ich vnímaním a netrávili čas v rezortoch s náramkami na rukách aby bolo jasné, že sme all inclusive. To by som sa napríklad nikdy nedozvedela, že ak ste Izraelita a opúštate eretz, tak to znamená, že idete dole a teda ste v jazyku označený ako yordim. A naopak ak do nej prichádzate, tak ste olim (nový prisťahovalec), a idete hore. To bude asi preto požehnanie, ktoré je späté s eretz v Tóre. Z ich pozície sa potom musím zamyslieť, že tráviť dovolenku v takom Karibiku môže byť aj trocha so skľučujúcim pocitom. Predsa doma je doma. A to platí všade na svete.

isr02
Kfar Etzion

Posledný deň v Judei. A už nás Amikam vezie s chlapčenským úsmevom cez vojenské územie so slovami, že sme asi prví turisti, ktorí idú touto cestou. Môže sa to zdať mešuge, ale nebola tam dopravná značka so zákazom, a tak sme mali dobrý argument pre vojenskú hliadku, ktorá nám vyrazila v ústrety s jeep-om plným vojakov. To ešte stihol vtipkovať, že nás idú zasterliť. To som osadenstvu papafordu nepreložila. Po rozhovore prisľúbili, že značku tam okamžite idú osadiť. No a my s pocitom zadosťučinenia, že sme vlastne pomohli sme sa v továrni na soľ, lebo veď sme boli pri Mŕtvom mori, fotili a ochutnávali soľ z navozenej hromady. Amikam podotkol, že turisti si kupujú ako suvenír malý kúsok soli za drahé peniaze. A tak nám do auta doniesol niekoľko kilogramový šuter soli pre ktorý sme kúpili extra batožinu.

Sul

Tieň pod Massadou padol do polovice, a to je ten najlepší čas pre začatie výstupu. Niekoľko litrov vody s citrónom a vyrážame hore po vlastných ako pravé tatranské kamzíky. Dlho držím tempo so značným náskokom. Predomnou stále samé schody a nič len schody. V polovici, keď už sa ďalej nemôžem tváriť, že je to brnkačka, môj svokor úsmevne poznamená: „Vikina pochopila, že v tejto krajine je patriarchát.“ A na čelo skupiny sa dostavajú moji kolegovia. V celkovom poradí som sa umiestnila na peknom, treťom mieste. Pre výhľady na Jordánske vrchy a hlboké kaňony judských vrchov sa ta námaha vyplatila.
Vraví sa, že každý Izraelčan aspoň raz v živote navštívy En Gedi Nature Reserve. Skutočné to miesto odpočinku. Ak máte dosť nadnašania, hneď kúsok nájdete túto oázu s vodopádmi, kde sa môžete vykúpať alebo len prosto potesiť džavotom šťastných detí v horúcom počasí. A ak vás kúpanie nebaví, vyberte si niektorý z ťažkých turistických chodníkov v kaňonoch a máte o zábavu na celý deň postarané.
Bolo by toho i viac čo poznamenať by sa dalo. Ale tá príručka ako napísať reportáž mi to nedovolila. Tak len Shalom priatelia and L’shana Haba’ah B’Yerushalayim.